Mrázik

Bol raz jeden deduško, ktorý mal dcéru Nastenku. Nastenka mala veľmi dobrého kamaráta svojho psíka, ktorý ju mal veľmi rád. Deduško bol starý a keď mu zomrela žena zostal opustený. A tak sa rozhodol oženiť. Našiel si ženu, ktorá mala dcéru Marfu. Marfa bola rozmaznaná, škaredá stále sa pozerala do zrkadla a bola veľmi lenivá. A tak mala Nastenka Macochu. Macocha bola veľmi zlá a krutá na Nastenku i starčeka.

V tejto zemi žil takisto Ivan, júj bol to veru junák, krásny silný, ale mal jednu chybu, rád sa pozeral do zrkadla.

Raz Macocha hovorí: "Marfuška moja, ty slniečko najkrajšie, mala by si sa vydať a zobrať si pekného junáka."
"Jój, mamo, ale keď Nasťa je krajšia a všetci pozerajú na ňu."
"Nie nie je, ty si Marfuška moja krajšia, jój tie líčka počerveníme a dáme i tvoju obľúbenú lízanku a budeš nádherná."
Na to Marfuša odpovedá: "nie, nie som krásna, Nasťa je krajšia a ešte aj ten vrkoč má krajší" a rozplakala sa. "Váááááááááá."

Na to Macocha zareagovala tak, že Naste odstrihla vrkoč a tvár jej natrela s múkou, a vrkoč pripla Marfe. Nastenka bola veľmi smutná i starček, že takúto babu má v dome.

Nastenka sa rozplakala a šla za svojím kamarátom psíkom. Rozprávala sa s ním a pritom štrikovala ponožku. Potom Macocha poslala Nastenku do lesa polievať suchý strom. V tom ju stretol Ivan a pýta sa: "a ty dievčina čože tu robíš?" Nastenka odpovedá: "polievam strom, aby z neho vyrástli nové výhonky, Macocha mi to kázala." "Jój dievčina, máš to, ale Macochu." A potom šla Nastenka domov.

Ivan šiel lesom ďalej, zrazu stretol lesného mužíčka, ktorý ho premenil na medveďa. Ivan bol veľmi nešťastný chodil, plakal, preklínal, ale mužíček sa neukazoval. A tak Ivan šiel lesom ďalej, stretol starú ženu, ktorej pomohol s drevom, aby vykonal dobrý skutok. A tak blúdil Ivan lesom.. Zrazu Ivan prišiel k potoku, chcel sa umyť a čo vidí. Jáj mužíček môj ja už nemám medvediu hlavu. Ďakujem mužíček. A mužíček sa len spoza stromu usmieval.

Jedného dňa sa rozhodla Macocha Nasti zbaviť. A tak povedala starčekovi: "Starý zober sane a Nasťu a zavez ju do lesa!" Starček tak urobil, aby nemal problémy so svojou ženou, zaviezol Nastenku do mrazivého a studeného lesa, kde bol vládca Mrázik.

Nastenka bola sama a opustená v lese, bola jej zima a bola hladná. Po chvíľu k nej prišiel Mrázik a hovorí: "je ti zima dievčatko?" A Nastenka hovorí: "nie, nie je starček, teplo mi je deduško."

A tak Mrázik urobil ešte väčšiu zimu, okolo stromu, kde Nastenka sedela. A znovu sa spýtal starček: "je ti zima dievčatko? Nie deduško, nie je a v tom Nastenka zaspala." Mrázik zobral Nastenku do svojho domu, aby ju zachránil a dal jej najesť. Potom Mrázik odišiel a hovorí: "Nastenka moja, idem sa prejsť do lesa, nedotýkaj sa môjho žezla!"

Potom sa stretol so starou strigou, ktorej sa spýtal, kde je Nastenka. Ale veru striga mu nechcela pomôcť, ale chcela ho upiecť v peci. A tak zavolala Ivana do svojej chalupy na strapčej nohe. Striga hovorí: "Ivan, nože sadni si mi na lopatu." A na to Ivan hovorí: "jój, babka, mohla by si mi to ukázať, lebo ja to neviem." Na to striga sadla a Ivan ju zatvoril do pece. "Jój, Ivan ty, joj keď tak chytím, ale som ja sprostrá nechala som sa nachytať."

Ivan utiekol z chalupy a striga sa vyslobodila a poslala za Nasťou kocúra a svoje drevené prasatá. Ivan našiel Nastenku, ale tá už bola u deduška Mrázika zmrznutá v ľade. Ivan smutný nevedel čo má robiť a tak Nasťu pobozkal a bola oslobodená. Potom Mrázik povedal: "a môže byť svadba." Bolo, že to radosti, Nasťa prišla domov so ženíchom i s bohatstvom, ktoré jej nabalil Mrázik.

I Marfa chcela ženícha a tak Macocha prikázala, aby na to isté miesto odviezol Marfu. Mrázik stretol Marfu a hovorí: "je ti zima dievčatko?" A Marfa odpovedá: "čo ti šije starý?"

Na to Mrázik sa znovu spýtal: "je ti zima dievčatko?" A Marfa opäť: "čo ti šije starý?" A tak Mrázik namiesto poriadnych saní a ženícha poslal Marfu do dediny na prasatách a namiesto bohatstva mala v truhliciach vrany a kamene.

Bolo, že to veru smiechu, celá dedina bola pri tom. A Nasťa s Ivanom mali svadbu a starček poslal Macochu i hlúpu Marfu preč. A Nasťa s Ivanom, žili spolu šťastne až kým nepomreli.